nedeľa, 13 október, 2019

Keďže sa okolo futbalu pohybujem intenzívnejšie už viac ako 4 roky zážitkov a rôznych príhod sa nazbieralo viac než dosť. Rozhodol som sa preto s vami o niektoré z nich postupne podeliť. Dnes som sa rozhodol napísať o tom ako som sa  k futbalu a celému tomu kolotoču okolo neho vlastne dostal….

Občas sa to stane, že človek nevie čo s načatým dňom. Podobne som bol na tom v jednu peknú slnečnú nedeľu aj ja. Až som si spomenul na hlásenie v našom mestskom rozhlase v Rajci. Hlásili, že naši futbalisti sa chystajú na dôležitý zápas (čo je vlastne každý jeden…) do Rudiny.

Robo Židek v tomto zápase rozvlnil sieť súpera dvakrát

Aby sa im lepšie hralo a ľahšie strieľali góly pozývajú na tento zápas  aj fanúšikov, ktorých odvezú v autobuse s hráčmi za symbolický poplatok. Keďže táto ponuka znela lákavo a určite lepšie ako predstava nedele strávenej na gauči pred televízorom vybrali sme sa spoločne s kamarátom Peťom a.k.a Vočkom na ihrisko odkiaľ bol ohlásený odchod autobusu.

Čakali sme teda podstatne väčší fanklub ako sme na ihrisku našli. Z očakávaného fanúšikovského jadra rajeckého futbalu sme ostali my dvaja, dvaja páni v dôchodkovom veku, jeden fotograf, ešte jeden skalný fanúšik (teda skalný pokiaľ sa darí 😀 ) a najväčšia hviezda našich prvých výjazdov Tibor. Popravde nepoznali sme takmer nikoho. Hoci som sa na futbal občas zatúlal aj predtým osobne som z našich hráčov poznal iba Brandysima. Ostatných chalanov som síce nevidel prvýkrát v živote ale neodvážil som sa k ním vtedy prehovoriť 😀 .

Keď som dorazil na ihrisko autobus už bol tam. Treba povedať, že čo sa týka dopravy tak tú mal klub zabezpečenú celkom na úrovni. To platilo o technike. V tomto konkrétnom prípade som však nebol presvedčený o tom, že na úrovni sú aj znalosti a schopnosti pána šoféra. Hneď po tom čo sme opustili ihrisko sa totiž pán šofér opýtal: „Chlapci! A kdze to idzeme? Do Diviny či do Rudiny?“ Asi o 3 kilometre sme potom takmer zrazili cyklistu, keď sa pán šofér venoval ladeniu rádia a pri vyhýbacom manévri sme následne takmer skončili v priekope. (Na ďalších výjazdoch ho už chvalabohu nahradil Viktor) Nakoniec sme šťastlivo do Rudiny dorazili aj keď nájdenie cesty na ihrisko nám trvalo hodnú chvíľu.

V Rudine to bola celkom sranda. Domáci fanúšikova nás posielali pokrikmi najskôr do kukurice, potom do brokolice a nakoniec rovno do hnoja. Domáci tréner Seďo mal pred zápasom silný motivačný príhovor ku svojim hráčom, ktorý však napokon ovocie nepriniesol, keďže Rajec zvíťazil 2:4.

Po zápase sme ešte podebatovali s tými čo nás posielali do hnoja a dozvedeli sme sa, že oni celý Rajec vystavali vlastnými rukami. Najväčší zážitok si ale určite z Rudiny odniesol Vočko, ktorého pred krčmou zastavil jeden z domácich fanúšikov a predniesol legendárnu vetu: „Boa, musím ti zebrať poldeci, konečne som stretol vyššieho človeka ako som ja.“ 😀

Po tomto priateľskom stretnutí bolo našou najväčšou úlohou nájsť strateného vedúceho fanklubu Tibora a mohli sme sa vydať na cestu domov s troma bodmi v kapse. Pravda je taká, že zápas to nebol taký jednoznačný ako výsledok napovedá. Prvých 15 minút sme sa nedostali poriadne ani za polku. Brandysimo nám však hneď túto taktiku vysvetlil a úvodný úsek zápasu nazval ako fázu štartovania motorov… 😀       

Tento zápas ma svojou atmosférou očaril na toľko, že som sa rozhodol, že sa stanem pravidelným návštevníkom zápasov svojho domáceho klubu.

Pokračovanie čoskoro…

Tags: , , , , , , ,

Related Article