nedeľa, 13 október, 2019

Po našom prvom výjazde do Rudiny, o ktorom som písal v prvej časti som si povedal, že na futbal začnem chodiť pravidelne či už doma alebo vonku a bol som teda poctivým fanúšikom.

V tých časoch som na futbal chodil so svojím parťákom Vočkom. Pravdou je, že som sa vždy o niečo viac tešil na zápasy vonku. Doma sme totiž sledovali futbal len z tribúny a hoci aj tam zaznievali zaujímavé a vtipné hlášky ako napríklad: „To bol faul ako Brno….a Brno je velikéé.“ Vždy som sa tešil, že sa počas cesty autobusom dozviem nejaké zaujímavé pikošky zo zákulisia, ktoré iným fanúšikom ostanú neodhalené.

Druhý vonkajší zápas, ktorý som absolvoval bol zápas v Belej, ku ktorej sa mi viaže momentálne už aj množstvo iných spomienok, no spomínam si aj na niektoré fragmenty zo svojej prvej návštevy. Ako fanúšikovia sme samozrejme sedeli na tribúne a chytili sme flek pri zaujímavej dvojici domácich fanúšikov, z ktorých jeden bol koktavý a druhý šušľavý. Hlavne však boli obaja neobjektívny ako….ťažko to prirovnať k niečomu čo by sa dalo vyjadriť slušne… 😀 S tým sa však musí na zápasoch vonku rátať. 

Pohľad z tribúny na ihrisko v Belej

V tomto zápase sme mohli vyhrať lenže to by náš svojho času najrýchlejší hráč, Dominik alias Dominquez (okrem toho má ešte asi 10 ďalších prezývok 😀 ) musel vedieť premieňať šance, pri ktorých sa rútil sám na brankára. Niekedy to asi aj vedel…v žiakoch mal aj sezónu, v ktorej dal 96 gólov…. to však bolo velice dávno 🙂 . V tomto konkrétnom zápase mal šance dve. Ako inak, nepremenil ani jednu. Aspoň som zistil, že sme susedia…. čo malo svoje výhody smerom do budúcna 😀 .

Inak v tomto zápase sa zranil Tibor a bol potom mimo dosť dlhú dobu, vlastne to bol jeden z jeho posledných zápasov v našom drese čo sa však ukázalo až neskôr. To ovplyvnilo aj účasť vedúceho nášho fanklubu Tibora staršieho na našich nasledujúcich výjazdoch. Prvý gól za mužov v tomto zápase zaznamenal Mičko, ktorý pred sezónou prišiel z dorastu a bol to asi jeho piaty zápas na poste stopéra. Na výhru to však nestačilo, prehrali sme 2:1.

Dedinský futbal ukázal po tomto zápase opäť svoje čaro. Tibor starší totiž počas celého zápasu postával za bránou domácich a snažil sa vyviesť z koncentrácie brankára domácich. Ten to asi 10 minút pred koncom nevydržal a vypenil na samozvaného vedúceho fanklubu pričom mu sľúbil bitku. Možno aj zisk troch bodov však situáciu zmenil a žiadna bitka sa nekonala. Pri odchode dokonca obaja spoločne v družnej debate popíjali pivo a spoločne kontrolovali výsledky ostatných zápasov.

Fandite tichšie

Po nešťastnom zápase s Predmierom sme pomerne s prehľadom zvládli doma dohrávku proti Štiavniku a vyhrali sme 3:1. Čakal nás zápas v Bánovej teda na pôde súpera bojujúceho o postup, o ktorý sa naháňala Bánová so Staškovom. Bolo to stále v mojej fanúšikovskej fáze, kedy som spoznával futbal z inej perspektívy ako je tomu teraz. Prišli sme na miesto činu a začali sme sa s Vočkom obzerať, kde si nájdeme optimálne miesto pre povzbudzovanie Rajčanov. Tribúna v Bánovej je pomerne veľká a má aj strechu, dokonca je z nej výhľad na celé ihrisko a nie ako u nás v Rajci… Usadili sme sa teda niekde v strede a začali povzbudzovať  svojich našim známym „Pome Rajec“, keď sa v tom zozadu ozvalo.. „Nále chalani však fandite tichšie tu nie ste doma.“

Ján Janík v zápase proti Bánovej

Tak sme sa neskôr radšej presunuli za bránu a dosledovali zápas za hlasného povzbudzovania odtiaľ. Hoci sme prehrali 1:0 zápas to bol kvalitný a prehra až tak nemrzela. Najlepší výkon, ktorý som kedy videl predviedol na kraji obrany Janko Janík. Celkovo sa vedel, vždy vyhecovať proti silným súperom. Škoda len, že problémy s kolenom mu nedovolili neskôr pokračovať vo futbalovej kariére.

Veľký pseudonovinár

Zo zápasov, ktoré sme absolvovali spoločne s tímom som sa snažil pravidelne písať články, vtedy ešte na svoj prvý legendárny blog. Vtedy som ešte mladý a plný ideálov dúfal, že sa zo mňa raz stane veľký novinár, časy sa menia, teraz už viem, že to tak nebude ale aby reč nestála občas niečo napíšem 😀 .

Keď si teraz spätne čítam hlavne svoje prvé články, celkom dobre sa na nich zabávam. Boli to však práve ony, ktoré ma dostali do futbalového diania. Chalanom sa páčili začali mi ich zdieľať na facebookovej stránke FK Rajec a urobili zo mňa takpovediac klubového novinára. Občas sa v článkoch objavovali naozaj skvosty.

Neskôr prišli aj prvé pozápasové rozhovory a najväčšou vychytávkou boli pozápasové video rozhovory, na ktorých sme sa vždy dobre bavili akurát postupom času bol problém zohnať respondenta, pretože len málokto chcel byť objektom zábavy niekoho druhého 😀 .

Registračky zostali doma…

Fanklub Rajca v Kotešovej. Pozn. Ten najvyšší je Vočko 😀

Po domácej prehre so Strečnom sme si chceli napraviť chuť v Kotešovej. Tak sme tam vycestovali…akurát, že bez registračiek. Na to, že sme ich zabudli sme našťastie prišli včas a napokon aj za pomoci masérka a budúceho manažéra Mireka registračky dorazili do Kotešovej tesne po futbalistoch.

Inak ten zápas za veľa nestál. Chalani sa však mohli cítiť ako hviezdy aspoň pri nástupe na ihrisko. Z miestneho ampliónu im totiž pustili hymnu Ligy majstrov. Inak to bol klasický zápas vonku, keď hlavne bránite a vyrážate do rýchlych protiútokov. Jeden sa našťastie podarilo úspešne zakončiť Robovi Židekovi. 

Pomerne slušný fanklub pritom takmer zbúral zábranu okolo ihriska. Nie že by sme pri tom jednom góle tak burácali, ale ako môžete vidieť na priloženej fotke podstatná časť fanklubu sa opierala o ten žltý oplotek, avšak len do chvíle, kým sme zistili, že na takú veľkú váhu nie je pripravený. 

Zaujímavé bolo aj to, keď lopta na tomto ihrisku opustila hraciu plochu. Hneď vedľa je totiž cintorín a tak zberači museli byť pripravení aj na alternatívu, že počas futbalového zápasu budú musieť navštíviť toto miesto.

Zákulisie sa pootvorilo opäť o niečo viac

V jeden podvečer nastal istý moment, od ktorého sa veci pomerne rýchlo začali hýbať takým smerom, ktorý ma ťahal do diania okolo klubu stále hlbšie. Vybral som sa na tréning. Pôvodne som mal v pláne ako vášnivý zberateľ autogramov športovcov pozbierať pár podpisov aj od našich chalanov, no situácia sa nejako zvrtla. Razom som sa ocitol v šatni medzi chalanmi a dali sme do reči s Krtom. Okrem iného sme zistili, že sme spolu rovnako ako s Ivom a Mazim chodili do škôlky 😀 ale hlavne som dostal ponuku spolupracovať na vytváraní obsahu Facebookovej stránky FK Rajec, čo som samozrejme s nadšením prijal.

Toto bol jeden zo zlomových momentov, kedy sa zo mňa obyčajného fanúšika, stal šťastlivec, ktorý sa väčšinou dozvedel o niečo viac ako ostatní.   

Pokračovanie čoskoro

Tags: , , , , , ,

Related Article